Procesor je mozgom každého počítača a z veľkej časti určuje jeho výkon. Vyberte si tak procesor tak, aby zvládol všetky úlohy, ktorými ho hodláte zaťažiť.
Procesor je mozgom každého počítača a z veľkej časti určuje jeho výkon. Vyberte si tak procesor tak, aby zvládol všetky úlohy, ktorými ho hodláte zaťažiť.
Na trhu dominujú dvaja hlavní výrobcovia procesorov – AMD a Intel. Tí si vzájomne silne konkurujú a snažia sa prinášať procesory s čo najlepším pomerom cena/výkon. Obe značky ponúkajú procesory v základnej, strednej aj najvyššej triede, procesory zamerané a optimalizované na rôzne využitia.
Procesory AMD sú charakteristické svojim vyšším mnohojadrovým výkonom. Výhodou je, že v prípade, keď budete chcieť zaobstarať výkonnejší procesor AMD, nebudete musieť meniť základnú dosku.
Procesory AMD v skratke
AMD Athlon - základný, najmenej výkonný rad, na použitie najmä v kancelárii alebo pre multimediálnu zábavu.
AMD Ryzen 3 a Ryzen 5 - vhodné na stredne náročnú prácu či hranie hier.
AMD Ryzen 7 a Ryzen 9 - veľmi výkonné procesory určené pre tých najnáročnejších užívateľov.
AMD Threadripper - vysoký počet jadier s nižším taktom, pre strih a rendering videí či pre výpočet simulačných modelov.
AMD EPYC - serverové využitie, vysoká spoľahlivosť, nízka chybovosť, podpora virtualizácie a až niekoľkých TB RAM pamäte.
Ak ste na AMD predtým počuli kritiku, nemusíte sa obávať. S príchodom modelov Ryzen sa procesory AMD stali znova konkurencieschopné.
Procesory Intel sú obvykle ľahko výkonnejšie na jedno fyzické jadro. Pri zaobstaraní iného procesora od Intelu sa ale spravidla nevyhnete výmene základnej dosky.
Procesory Intel v skratke
Intel Pentium a Celeron - základné, najmenej výkonné rady, na kancelárske použitie.
Intel Core i3 - procesory vhodné najmä pre multimédiá a hranie menej náročných hier.
Intel Core i5 a i7 - rady určené náročnejším hráčom a taktiež pre pracovné úkony.
Intel Core i9 - procesory pre najnáročnejších hráčov, profesionálov a technologických nadšencov.
Intel Xeon - modely určené pre servery a do pracovných staníc, funkcie zvyšujúce spoľahlivosť a znižujú chybovosť v ýpočtov.
Procesory z radov i5, i7 a i9 vedia výrazne zrýchliť jedno alebo niekoľko jadier (Turbo Boost), čo pomôže s výkonom v náročných aplikáciách.
Jeden z kľúčových parametrov sa udáva v jednotke GHz (gigahertz). Vypovedá o tom, koľko výpočtov dokáže jadro procesora vykonať za jednu sekundu. Vyššia frekvencia obvykle znamená vyšší výkon, nie je ale jediným meradlom. Celkový výkon ovplyvňuje aj počet jadier.
Výrobcovia definujú rozmedzie taktov, napríklad 4,4 – 5,3 GHz. To znamená, že procesor pobeží stále na 4,4 GHz a krátkodobo dokáže zrýchliť až na 5,3 GHz. Maximálna frekvencia väčšinou dosiahne jedno až dve jadrá, ostatné potom bežia na nižších frekvenciách.
Procesory disponujú viacerými jadrami preto, aby mohli vykonávať niekoľko operácií naraz. Základom sú v dnešnej dobe dve jadrá, ktoré plne postačia bežnému kancelárskemu či domácemu PC. Náročnejší užívatelia vrátane hráčov by mali siahnuť po procesore s aspoň štyrmi jadrami. Viac jadier už potom dokáže využiť iba úzke spektrum programov, najmä u serverových či renderovacích procesorov má ale šesť, osem a viac jadier svoje opodstatnenie.
Spolu s jadrami zohrávajú úlohu aj virtuálne vlákna, ktoré pomáhajú fyzickým jadrám vykonávať úlohy rýchlejšie. U niektorých procesorov tak narazíte na technológie hyper-threadingu/SMT, teda virtuálne zdvojnásobenie počtu jadier. Zvýšenie výkonu ale pochopiteľne nie je také vysoké ako v prípade ich fyzickej prítomnosti.
Mnoho procesorov je ponúkaných vo verzii s odomknutým násobičom, ktorý umožňuje pretaktovanie. To znamená zvyšovanie pôvodnej frekvencie. Obvykle je to možné rádovo o niekoľko desiatok percent, avšak procesor pri pretaktovaní spotrebuje viac energie a vyžaduje tiež veľmi dobré chladenie.
V prípade taktovania je často nutné počítať aj s investíciou do kvalitnejšieho chladiča, než toho, ktorý obdržíte s procesorom. U niektorých procesorov sa stretnete aj s funkciou automatického pretaktovania (Turbo Boost / Turbo Core), kedy procesor v prípade potreby samostatne frekvenciu po určitú dobu zvýši.
Tiež vyrovnávacia pamäť alebo cache slúži na ukladanie medzivýpočtov tak, aby jednotlivé jadrá mohli na úlohách pracovať súbežne. Prenos medzi ňou a procesorom je rýchlejší ako pri ukladaní dočasných výpočtov do pamäte RAM. V súčasnej dobe je však takmer vždy postačujúca a na výkon procesora má v prevažnej väčšine prípadov vplyv maximálne v jednotkách percent. Vyrovnávacia pamäť je najčastejšie udávaná v jednotkách MB.
Procesor sa zapája do pätice základnej dosky. Technologický vývoj vyžaduje raz za čas inováciu aj tejto časti, navyše každý výrobca využíva svoju. Teda pokiaľ máte teraz základnú dosku s procesorom Intel, určite do nej nezapojíte procesor AMD. Socketov každý výrobca používa niekoľko, preto je potrebné zohľadniť, aby pätice základnej dosky a jej chipset boli s daným procesorom kompatibilné.
Na trh postupne prichádzajú nové generácie procesorov, ktoré sú vždy o poznanie výkonnejšie a vďaka neustále sa zlepšujúcemu výrobnému procesu tiež efektívnejšie.
Udáva sa ako TDP (Thermal Design Power) v jednotke Watt (W). Deklarovaná spotreba platí pri maximálnom zaťažení. Dôležitý parameter je to kvôli prevádzkovým nákladom a kompatibilite so zdrojom.
Procesory sa pri práci pomerne výrazne zahrievajú. Niektoré základné si síce vystačia s pasívnym chladením, väčšina ale potrebuje vlastný chladič. Výrobcovia ho v niektorých prípadoch dodávajú priamo k procesorom, na ich chladenie ale obvykle postačia iba pri základnom nastavení frekvencie. V prípade procesorov určených na taktovanie väčšinou chladič súčasťou balenia nebýva a je potrebné ho kúpiť zvlášť. Okrem výkonu je dôležitým parametrom aj počet otáčok a s ňou súvisiaca hlučnosť, pri väčšej záťaži totiž niektoré chladiče dokážu byť pomerne hlasné.
Ako spolu súvisí procesor a grafická karta?
Procesor do grafickej karty odosiela príkazy, podľa ktorých grafická karta vytvára snímky, ktoré potom putujú do monitora. Je dôležité, aby oba tieto komponenty boli na podobnej výkonnostnej úrovni a "nebrzdili" jedna druhú.
Aký procesor je vhodný na hranie hier?
Ani moderné hry väčšinou nie sú dostatočne optimalizované pre šestnásť a viac jadrové procesory. Preto odporúčame sa na účely hrania hier zamerať primárne na maximálnu frekvenciu procesora.
Využijem grafiku integrovanú v procesore?
Veľmi často dnes procesory obsahujú integrovaný grafický čip (GPU). Tá bude, najmä u posledných generácií procesorov, dostatočne výkonná na kancelársku prácu a nenáročné domáce použitie. Výhoda tohto riešenia spočíva v úspore energie, priestoru aj obstarávacích nákladov. Náročnejšie úlohy a hry potom vyžadujú dedikovanú grafiku.