Ako vybrať víno?

Základom k úspešnému výberu vína je vedieť, akú chuť vína hľadáte. Ani ten najkvalitnejší produkt vám nemusí byť po chuti, pokiaľ nebude zodpovedať vašim preferenciám.

Perlivé, alebo tiché?

Základným rozdelením sú vína pokojné/ tiché, ktoré majú žiadnu alebo úplne minimálnu perlivosť, oproti nim stoja vína šumivé a sekt, pri ktorých je naopak perlivosť žiaduca a sú veľmi obľúbené napríklad k slávnostným príležitostiam alebo k príprave miešaných nápojov.

Chuť a aróma

Chuťovo sa vína pohybujú od veľmi jemných až po silne aromatické, pričom kvalitných zástupcov nájdete na oboch stranách spektra. Chuť sa odvíja predovšetkým od odrody vína, ktorých existuje celý rad. Medzi najpopulárnejšie patrí napríklad: Sauvignon, Chardonnay, Merlot, Veltlínske zelené, Rizling, Tramín, Pinot Noir, ale pochopiteľne aj mnoho ďalších. O známejších odrodách nájdete na internete veľa informácií, skvele vám v rozšírení obzorov pomôžu tiež vínne degustácie, či už priamo na viniciach, alebo vo vinárňach. Chuť vína vyberajte tiež podľa sezóny - v lete voľte skôr svieže biele vína s nižším obsahom alkoholu a ľahkou kyselinkou. V zime je čas na ťažšie červené vína s trieslovinou. Dôležitý je tiež obsah cukru, ktorý má na chuť vína zásadný vplyv.

Farba

Tradičným kritériom výberu je tiež farba - niekto preferuje jemnejšie biele vína, niekto zase hutnejšie červené a niekto siahne po niektorej z menej obvyklých farieb, napr. oranžovej alebo ružovej. Dôležitý je tiež obsah cukru, ktorý má na chuť vína zásadný vplyv. Vyberať možno tiež podľa toho, k akému pokrmu sa víno bude piť, prípadne podľa typu príležitosti.

Obsah alkoholu

Vína sa od seba líšia aj obsahom alkoholu. Ten sa pohybuje od nuly u vín nealkoholických až k viac ako dvadsiatich percentám u najsilnejších vín, zvyčajne však obsah činí okolo 12 %. Biele moravské vína mávajú obsah alkoholu okolo 11-13 %, u červených vín dosahuje hodnotu obsahu alkoholu 15 %.

Objem a dizajn fľaše

Zamerajte sa tiež na objem fľaše. Najtypickejšia je takzvaná sedmička o objeme 0,75 litra, ničím výnimočným nie sú ani litrové fľaše. Väčší objem už býva vyhradený pre špeciálne edície alebo iné typy obalov určené prevažne pre gastronomické prevádzky. Naopak, v niektorých reštauráciách alebo napríklad vlakoch a lietadlách sa stretnete aj s malými fľaštičkami s objemom 0,2-0,3 litra a v rovnakom objemu sa potom predávajú aj ľadové a slamové vína.

Ak fľašu kupujete ako dar, prípadne ju plánujete mať vystavenú, určite vás bude zaujímať aj dizajn fľaše. Ten sa môže prejavovať nielen samotným tvarom fľaše, ale aj spracovaním etikiet. Pamätajte ale - pekná fľaša automaticky neznamená, že podarený bude aj jej obsah.

Cena

V neposlednom rade môže o výbere rozhodovať aj cena. Rozhodne neplatí, že drahšie víno je automaticky lepšie, kvalitnú fľašu môžete zohnať aj za relatívne nízku cenu, aj do 20 eur. Lacnejšie už na dobré víno narazíte zriedkavo.

Podľa farby

Existujú tri základné farby vína. Určujúcou nie je len farba samotného hrozna, ale aj spôsob jeho spracovania.

• Biele vína majú vďaka nízkemu obsahu trieslovín veľmi jemnú chuť, dobre sa preto dopĺňajú napríklad s plesňovými a svetlými syrmi, či bielym mäsom, rybami alebo morskými plodmi. Väčšinou sa podávajú chladené.

Biele vína

• Červené vína sú druhým najčastejším typom, ktorý sa tradične využíva pri rôznych oficiálnych a slávnostných príležitostiach. Vyznačujú sa tmavo červeným sfarbením a výraznou chuťou, ktorá sa najviac hodí k červeným mäsám a výrazným syrom.

Červené vína

• Ružové vína majú sladšiu, ľahkú a ovocnú chuť, preto sa najviac pijú výrazne chladené v letných mesiacoch. Skvele sa dopĺňajú napríklad so zeleninovými alebo cestovinovými šalátmi.

Ružové vína (rosé)

Podľa obsahu cukru

Sladkosť vína definuje množstvo zvyškového prírodného cukru, ktoré vzniká pri kvasení vína. Toto delenie sa týka tichých vín, šumivé sa delí odlišným spôsobom.

• Medzi znalcami sa najčastejšie konzumujú práve suché vína, u ktorých je obsah cukru nižší, ako 4 gramy na liter. Ich chuť je veľmi jemná a môže byť mierne kyslá. Suché vína sú tiež najmenej kalorické, vhodné sú tak aj pre tých, ktorí si strážia štíhlu líniu.

Suché vína

• Polosuché vína sú veľmi mierne sladkasté vína s obsahom cukru 4-12 g/l. Zvyčajne majú tiež nadpriemerný obsah alkoholu a celkovo výraznejšiu chuť.

Polosuché vína

• Polosladké vína sa chuťovo blížia tým sladkým, čomu zodpovedá aj ich obsah cukru až 45 g/l.

Polosladké vína

• Minimálny obsah cukru u sladkých vín je 45 gramov na liter, často sa teda konzumujú po malých dávkach, napríklad ako dezertné víno. Pozor na lacná sladké vína, v ktorých nenájdete prírodný cukor, ale syntetický, ktorý sa pridáva dodatočne. Takéto vína nemožno považovať za kvalitné.

Vína - Výber z hrozien

Podľa druhu/triedy

Označenie vín majú zákonom dané podmienky, ktoré víno pre ich získanie musí spĺňať. Preto vám môžu napovedať o pôvode vína, jeho kvalite aj chuti.

• U bezprívlastkových vín nie je povinné uvádzať cukornatosť, teda bývajú často umelo dosladené. Rozdiel u nich býva predovšetkým v pôvode.

• Pre všetky prívlastkové vína platí, že musia byť z jednej vinárskej oblasti, pričom sa okrem pôvodu preveruje aj hmotnosť a odroda hrozna. Nemusí to ale nutne byť známkou vysokej kvality. Jednotlivé typy odlišuje predovšetkým cukornatosť hrozna pri zbere.

Perlivé a šumivé vína

Rozdiel medzi perlivými a šumivými vínami spočíva v tom, akým spôsobom vzniká ich nasýtenosť oxidom uhličitým. Pre vína perlivé sa jedná o umelé dosycovanie, kým u šumivých ide o súčasť výrobného procesu, keď sa oxid uhličitý vznikajúci pri kvasení nenecháva utiecť, ale naopak sa vo víne zachováva.

U šumivých a perlivých vín sa tiež používa odlišné delenie závislé od obsahu cukru.

Medzi najpopulárnejšie typy šumivých vín patrí sekt a šampanské. Aby mohlo byť šumivé víno označené ako sekt, musí spĺňať podmienky kvality pre akostné víno, teda predovšetkým pôvod hrozna z jednej oblasti. Šampanské potom často býva používané ako univerzálne označenie pre víno s bublinkami, to pravé však musí pochádzať výlučne z francúzskej oblasti Champagne-Ardenne a spĺňať mnoho prísnych kritérií.

Ľadové vína

Vyrába sa zo zmrznutého hrozna, ktoré musia zberať pri teplote maximálne - 7 °C, s minimálnou cukornatosťou 27°. Bývajú sladšie a vzhľadom na náročnosť výroby a vzácnosť tiež relatívne drahé.

Slamové vína

Hrozno pre tento typ vína sa po zbere suší na slamenom podklade, a to najmenej po dobu troch mesiacov. Aj tu je podmienkou minimálna cukornatosť hrozna 27°, pričom zvyčajne sa využíva hrozno biele. Chuťovo sa jedná o vína aromatické a skôr sladké.

Portské víno

Doliehované víno s vyšším podielom zvyškového cukru. Vyrába sa výhradne z hrozna z oblasti údolia rieky Duoro v severnej časti Portugalska. Je dostupné v červenej aj bielej variante. Metóda doliehovania sa používa aj v Austrálii, severnej Afrike, Kanade, Indii, Argentíne alebo USA, čo sa týka Európskej únie je označenie Porto vyhradené ako ochranná známka pôvodu iba pre portské vína z Portugalska.

Nealkoholické/dealkoholizované vína

Vína s maximálnym obsahom alkoholu 0,5 % sa vyrábajú tak, že z hotového vína je rôznymi metódami odstraňovaný alkohol. Spolu s ním víno bohužiaľ často príde aj o časť aromatických látok.

Medzi ďalšie špecifické druhy potom patria vína ovocné, likérové či Svätomartinské.

Rozhodne neplatí, že čím starší je daný ročník vína, tým je aj lepšie. Kvalita sa totiž líši ročník od ročníka, pričom najväčší vplyv na ňu má počasie v priebehu daného roka. Vínu prospieva počasie vyrovnané, s dostatkom zrážok počas jari, slnečného svitu počas leta a rannej jesene. Jarné dažde podporujú rast vína, slnečné žiarenie potom zlepšuje jeho dozrievanie a tým aj zvyšuje prirodzenú cukornatosť hrozna, čím sa stávajú kvalitnejšími.

Špecifickou kategóriou sú potom vína mladé, ktoré sa vyrábajú z prvých zberov v danom roku a mali by sa spotrebovať do jeho konca. Patria medzi ne napríklad aj populárne Svätomartinské víno, ktoré sa najviac predáva v októbri a v novembri.

Zrelé vína sú potom staršie a s dlhšou trvanlivosťou, vďaka čomu je možné popíjať ich celoročne. Minimálne tri roky od zberu hrozna po predaji nápoja za sebou potom majú archívne vína. Nie všetky vína sú však určené na archiváciu, väčšina fľaškových vín by sa mala skonzumovať do dvoch rokov po fľaškovaní. Po uplynutí tejto doby strácajú svoju chuť aj arómu.

O kvalite vína vám môže mnohé napovedať aj jeho pôvod. Platí, že najkvalitnejšie vína sú vyrábané na rovnakom mieste, kde sú zozbierané hrozná, preprava im totiž značne škodí. Kvalitné vína majú informácie o pôvode a mieste výroby na etikete, ideálne s presnosťou na konkrétnu vinicu Víno sa vyrába v mnohých oblastiach po celom svete, každé má svoje typické charakteristiky plynúce z počasia, pestovaných odrôd a postupov spracovania.

Opomenúť by ste rozhodne nemali ani vína z Českej republiky. Najviac sa ho vyprodukuje na Morave, a to konkrétne v oblastiach Znojemska, Veľkopavlovicka, Mikulovska a Slovácka. V Čechách sa potom víno pestuje napríklad na Litoměřicku a Mělnicku. V tuzemsku sa stretnete predovšetkým s odrodami nemeckého, rakúskeho či francúzskeho pôvodu, existujú však aj lokálne odrody, predovšetkým obľúbené juhomoravské Pálava. Okrem vyššie spomínaných krajín sa skvelé vína produkujú tiež napríklad v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Chorvátsku, Austrálii, Arménsku či Gruzínsku.

Teraz už viete, ako si vybrať dobré víno. Tým to ale nekončí. Aby ste si ho skutočne vychutnali v čo najvyššej možnej miere, je potrebné dodržať tiež niekoľko zásad pri jeho skladovaní aj servírovaní.

Skladovanie vína

Vína sú svojím spôsobom neustále živé, preto sa ich vlastnosti v priebehu rokov menia. Nemusí to byť vždy nutne na škodu, ak chcete zachovať pôvodnú chuť vína, musíte ho správne skladovať. U červeného vína možno dosiahnuť zhruba rok bez znateľnej zmeny, pre biele a ružové potom polovičnú dobu.

Dôležité je, aby podmienky, v ktorých je víno uchovávané, boli stále. Optimálne je dodržať vlhkosť približne 60-80 % a čo najmenší prístup svetla. Zásadná je samozrejme aj teplota - červené vína je ideálne skladovať pri teplote 15-18 °C, biele a ružové medzi 7-12 °C. S vínom by sa tiež malo čo najmenej hýbať, preto pri manipulácii s ním buďte opatrní.

Otvorené fľaše menia svoje vlastnosti pomerne rýchlo. Prebiehajúcu oxidáciu možno znížiť skladovaním pri čo najnižšej teplote, čo v tomto prípade platí aj pre červené vína. Tie však po vybratí z chladničky nechajte pred konzumáciou aspoň 30 minút pri izbovej teplote.

Dôležité je tiež čo najviac obmedziť prívod vzduchu do fľaše, k čomu originálny korok často nemusí stačiť. Existujú preto špeciálne uzávery na načaté vína, ktoré vám trvanlivosť pomôžu predĺžiť. Všeobecne platí, že bez zmien vlastností víno vydrží otvorené maximálne týždeň, ale skôr ešte menej. Na druhú stranu, aj pri čiastočnej oxidácii môže víno stále chutiť dobre, prípadne byť využité napríklad na varenie.

Výber správnych pohárov

Výber správneho pohára nemá vplyv len na estetický zážitok z konzumáciu vína, ale aj na ten chuťový. Správny typ totiž umožní rozvinutie arómy vína v optimálnej miere. Všeobecne platí, že poháre na víno by mali byť z čo najtenšieho a hladkého skla.

Pre červené víno sa využívajú široké poháre s objemom viac ako 500 ml, ktoré sa smerom nahor zužujú. Biele víno by sa správne malo dolievať častejšie a po menších dávkach, preto sa využívajú užšie, pretiahnutejšie poháre o menšom objeme. Šumivé vína sa potom nalievajú do úzkych pohárov nazývaných flauty, ktoré vôňu nápoja zintenzívnia a nasmerujú pri konzumácii priamo k nosu. Vo všetkých prípadoch platí, že poháre sa napĺňajú približne do tretiny svojho objemu.

Správna teplota podávania

Optimálna teplota podávania sa môže líšiť od tej, pri ktorej sú vína skladované. Predovšetkým biele a ružové vína sa pred nalievaním často dodatočne ochladzujú. Všeobecne tiež platí, že by vína mali byť nalievané o teplote mierne nižšej, než sú ideálne pre konzumáciu. Teplo z pohára aj z okolia im totiž niekoľko stupňov pridá veľmi skoro po naliatí.

Šumivé a perlivé vína by sa mali rozlievať schladené zhruba na 5 °C. Pri bielych a ružových vínach sa optimálna teplota servírovania pohybuje okolo 7 °C, pri sladkých vínach môže byť mierne vyššia. Ľahké červené vína sa nalievajú o teplote približne 10 °C, sladšie potom medzi 13-15 °C a hutné s vysokým obsahom trieslovín okolo 18 °C. Pred nalievaním sa tiež červené víno odporúča nechať niekoľko desiatok minút vydýchať.

Snúbenie vína s jedlami

Párovanie vín s jedlami je najmä v lepších reštauráciách veľmi obľúbené. Všeobecne možno povedať, že jemné vína je potrebné kombinovať s ľahkými chuťami, zatiaľ čo hutné vína s výraznými. Chute sa vďaka tomu navzájom neprebijú, ale naopak príjemne doplnia.

Veľmi zjednodušene však možno povedať, že biele vína sa najviac hodia napríklad k bielemu mäsu, morským plodom, menej výrazným syrom, ovociu či ľahkým šalátom. S červeným sa zase dobre skĺbi červené mäso, výrazné aromatické syry, pokrmy s pečenou zeleninou alebo horkou čokoládou.

Pochopiteľne sa vyššie uvedeným nemožno riadiť za každých okolností, keďže každé víno má svoje špecifické chuťové črty. Niekedy výrobcovia informácie o vhodnom párovaní uvádzajú na etikete či v iných zdrojoch, inokedy vám skrátka nezostane iné, než vyhľadať rady skúsenejších. Skúsiť to môžete ako s tým, ktorý pokrm najlepšie servírovať k určitému vínu, tak aj s tým, ktoré víno najlepšie doplní dané jedlo.