Kompost: Čo tam dávať a nedávať?

Kompostovanie je skvelý spôsob recyklácie záhradného a kuchynského odpadu. Aby však kompostovanie skutočne fungovalo, musíte dodržiavať určité pravidlá. Čo sa môže do kompostu pridávať a čo je lepšie vynechať? A patria do neho piliny, tráva, lístie, zhnité jablká alebo napríklad varené potraviny? Poďme sa pozrieť na základné zásady, vďaka ktorým ľahko vytvoríte bohatý zdroj živín a ešte aj zužitkujete zdanlivý odpad.

Kompostovanie je skvelý spôsob recyklácie záhradného a kuchynského odpadu. Aby však kompostovanie skutočne fungovalo, musíte dodržiavať určité pravidlá. Čo sa môže do kompostu pridávať a čo je lepšie vynechať? A patria do neho piliny, tráva, lístie, zhnité jablká alebo napríklad varené potraviny? Poďme sa pozrieť na základné zásady, vďaka ktorým ľahko vytvoríte bohatý zdroj živín a ešte aj zužitkujete zdanlivý odpad.

Doba čítania 4 min.
Kateřina, redakcia Heureka.sk

Čo do kompostu patrí

Do kompostu môžete pridávať takmer všetky organické zvyšky z kuchyne aj zo záhrady, ktoré sú výborným zdrojom živín, nespôsobujú silný zápach a nepriťahujú toľko škodcov (najmä hlodavce). Aby sa drevnaté zložky rýchlejšie rozložili, mali by byť čo najdrobnejšie. Preto je dobré prehnať ich cez štiepkovač alebo drvič.

Patria tam:

  • zvyšky ovocia a zeleniny vrátane jadier a semien;

  • kávová usadenina a filtre;

  • použité čajové lístky a vrecká z prírodného materiálu bez kovovej spony;

  • škrupiny z orechov;

  • škrupiny z vajec;

  • trus bylinožravých hospodárskych zvierat;

  • nepotlačený papier, lepenka, papierové obrúsky;

  • popol z dreva;

  • pokosená tráva, lístie a slama;

  • piliny, hobliny a triesky;

  • nadrvená kôra stromov, vetvičky.

Tipy na kompostovanie doma

Zhnité jablká a iné ovocie

Kompost sa vysporiada aj so zhnitými jablkami a ďalšími plodmi, ktoré je možné do nádoby umiestniť nanajvýš v jednej vrstve. Ideálne ich tak pridávajte postupne a prehadzujte iným „zeleným“ či „hnedým“ odpadom. Aby ste sa vyhli šíreniu moniliózy v biomase, vytrieďte a vyhádžte silne postihnuté kusy. Moniliózu spoznáte podľa typických bielych vankúšikov či šupiniek na hnijúcich plodoch.

Orechové lístie a ihličie

Trochu sporné je lístie z orecha, ktoré obsahuje látky brzdiace proces rozkladu. Na urýchlenie jeho rozkladu je nutné ich prehnať drvičom alebo do biomasy pridať urýchľovač.

To isté platí aj pre ihličie, ktoré sa rovnako ako listy orecha dlho rozkladá.

Čo do kompostu nepatrí

Existuje mnoho položiek, ktoré by sa k vhodnému bioodpadu nemali v žiadnom prípade dostať. Zatiaľ čo niektoré z nich by pri rozklade veľmi silno zapáchali a zbytočne tým lákali nechcených zvieracích návštevníkov, iné by mohli narušiť proces prírodného rozkladu zložiek organického pôvodu, ktoré do kompostu naopak patria. Pozor dajte aj na exkrementy mäsožravých zvierat, ktoré by ho úplne znehodnotili.

Nepatria tam:

  • mäso, kosti a ryby;

  • stolové oleje a tuky;

  • šupky a kôstky z tropického ovocia (napr. citrusy by mohli biomasu prekysliť);

  • mliečne výrobky;

  • zvyšky varených pokrmov;

  • staré pečivo;

  • choré rastliny, zemiaková vňať, odnožová burina a určité druhy rastlín (tuja, vratič, palina);

  • popol z uhlia a cigariet, cigarety;

  • plast, kov, sklo, kamene, textil;

  • časopisy, fotopapier;

  • vrecká z vysávača alebo ich obsah;

  • chemicky ošetrené, farbené a lakované materiály;

  • piliny z drevotriesky;

  • trus mäsožravých zvierat (psie výkaly);

  • uhynuté zvieratá.

Patrí do kompostu vápno?

Hoci sa v minulosti do humusu pridávalo vápno, v súčasnosti sa od toho upúšťa a skôr sa to neodporúča. V biomase by sa nemalo používať v žiadnej forme. Zvyšuje totiž hodnotu pH, čo znižuje aktivitu baktérií potrebných na rozklad bioodpadu a predlžuje čas dozrievania kompostu.  

  • Pálené vápno: Hoci podporuje rýchle rozkladanie, potláča nepríjemný zápach a ničí semená burín, radšej ho nepoužívajte, pretože okrem semien ničí aj užitočné mikroorganizmy žijúce v biomase. Navyše je po kontakte s čerstvým materiálom zodpovedný za obrovské straty toľko potrebného dusíka.

  • Dusíkaté vápno: Niektorí záhradkári ho pridávajú do bioodpadu, pretože sa dokáže postarať o zničenie všetkých druhov škodlivých zárodkov, klíčiacich semien burín, škodcov a rôznych chorôb. Avšak aj táto forma ohrozuje harmonický život užitočných baktérií a organizmov žijúcich v humuse.

Ako na kompostovanie trávy

Počas údržby záhrady vám určite zostáva až dosť pokosenej trávy, ktorú by bolo škoda páliť alebo vyhadzovať. Aj keď sa na jej kompostovanie názory rôznia, všeobecne platí, že sa to dá. ALE! Samotný trávny odpad by nefungoval, pretože by výsledný produkt obsahoval príliš veľa dusičnanov a kyselín a tiež by silne zapáchal.

Tento odpad je preto potrebné kombinovať s uhlíkatými alebo drevitými materiálmi (to, čo je hnedé), ako sú piliny, listy iné ako orechové alebo drevná štiepka. Odporúča sa tiež pridať zeminu a kuchynský biologický odpad, vaječné škrupiny alebo prípadne kávovú usadeninu. Aby sa zachoval správny pomer uhlíka a dusíka, kompost by mal obsahovať približne 3 diely uhlíkatých látok (drevo, lístie, kúsky konárov) na 1 diel dusíkatých látok (tráva).

Trávu pridávajte skôr v tenšej vrstve max. 10 cm a celú hmotu pravidelne prevzdušňujte a prehadzujte. Pred hodením na kompost ju tiež môžete nechať zavädnúť až zaschnúť alebo úplne usušiť, čím sa zníži riziko plesnivenia a vzniku zápachu.

Rady na kompostovanie na záhrade   Najlepšie kosačky, krovinorezy a záhradné traktory

Prečo pridať do kompostu piliny a hobliny?

Pridanie do kompostu je jedným z najlepších spôsobov ich využitia - dodajú mu štruktúru a zvýšia jeho kvalitu. Premiešaním s ďalšími kuchynskými zvyškami a organickým odpadom potom vznikne skvelý humus, ktorý použijete na celej záhrade. Hodí sa aj podstielka pre králiky či morčatá skladajúce sa z čistých pilín alebo hoblín.

Pridávajte ich v jednej tenkej vrstve, v hrubej by zle hnili a nemuseli vytvoriť požadovanú hmotu. Aj tak sa budú rozkladať až niekoľko mesiacov. Nezabúdajte občas prihodiť tenšiu vrstvu zeminy a celý obsah pravidelne prehadzovať.

Mohlo by vás zaujímať: