Recenzia Hogwarts Legacy: RPG zo sveta Harryho Pottera

• Hra dostupná pre: PC, PS5, Xbox Series X/S

• Dátum vydania: 10. 2. 2023 (4. 4. 2023 pre PS4 a Xbox One a 25. 7. 2023 pre Nintendo Switch)

• Vývojár: Avalanche Software

• Vydavateľ: Portkey Games (Warner Bros. Games)

• Testované na: PC

• Odohrané: 36 hodín

Najočakávanejšie hry roku 2023

Fádne postavy

Problémom Hogwarts Legacy nie je len obohraná zápletka, ale aj postavy, ktoré vás budú hrou sprevádzať. Väčšina z nich pripomína obľúbené figúry z knižnej a filmovej série o Harrym (napríklad profesorka Weasley je zrejme inšpirovaná profesorkou McGonagall), len s tým rozdielom, že tým novým herným chýba akákoľvek hĺbka. Sú to iba slabé odvary dobre známych rokfortských obľúbencov. A to neplatí len o učiteľoch a o spolužiakoch, ale bohužiaľ aj o záporákoch vedených nejasnými motiváciami – aj oni sú rovnako ako zvyšok rokfortského ansámblu dosť jednotvárni.

Suchopárne dialógy

To všetko podčiarkujú (a ešte zhoršujú) sterilné herné dialógy doplnené o skostnatené animácie. Takéto rozhovory by som pred 15 rokmi prešiel asi bez povšimnutia. Ale žijeme v roku 2023 – a hry ako The Last of Us Part II alebo Red Dead Redemption 2 nám dávajú jasne najavo, kam sme sa za ten čas v hernom vývoji posunuli. Skrátka a dobre, veľa textu môžete v Hogwarts Legacy preskočiť, a to je presne to, čo by som vám odporučil. O nič neprídete.

Dobrý, alebo zlý alebo má to vôbec zmysel?

Spočiatku som nadobudol dojem, že moje rozhodnutia budú mať na dej hry nejaký vplyv. Myslel som si, že sa budem môcť stať mocným černokňažníkom, ktorý bude okolo seba šíriť chaos. Keď som prvýkrát použil jednu z kliatieb, ktorá sa neodpúšťa, hovoril som si: „To bude asi veľká vec.“ A keď som vykradol snáď každú chajdu v okolí, premýšľal som nad tým, ako ma za to hra potrestá. Ale chyba lávky. Dej hry sa v skutočnosti nijako nevetví a vaše rozhodnutia sú každému ukradnuté. Keď je rokfortským učiteľom jedno, že je okolie plné vraždiacich škriatkov a kúzelníkov, prečo by ich malo zaujímať to, čo robíte so svojím časom, že? Lepšie je sa v tom asi veľmi nevŕtať.

Hra má síce viac ako jeden koniec, ale to, čo sa vo finále stane, rozsekne vlastne iba jeden rozhovor na úplnom konci a ani to vlastne nič neovplyvní. Ak ma celý dej hry tak trochu nudil, potom toto ma vyložene naštvalo. Aký to potom všetko malo zmysel? Ešteže bol dej hry taký tuctový, že som ho hneď vypustil z hlavy a šiel radšej objavovať posledných pár nepreskúmaných kútov Rokfortu.

Najlepšie hry na PC

Mačku si pohlaď, ale na nič iné nesiahaj

Mrzí ma, že tu ale absentuje akákoľvek väčšia interaktivita. Môžete si síce pohladiť pár mačiek (z nejakého mnou nejasného dôvodu) a zahryznúť si do každého zo všade sa váľajúcich jabĺk, ale na stoličky si naopak sadnúť nemôžete a veľká väčšina žiakov nie je ničím iným ako okolo stojacim štebotajúcim krovím. Všetko to pôsobí len „ako“. V noci na mňa nikde nečakal Filch so svojou mačkou, aby ma odtiahol do riaditeľne a často som sa preto nemohol ubrániť pocitu, že je to celé iba fasáda. Detailná a prekrásna (zvlášť pod snežným zimným závejom), ale len fasáda. 

To neplatí len o samotnom Rokforte, ale aj o Rokville a aj o celom zvyšku prekvapivo rozsiahleho herného sveta. Všetko to veľmi pekne vyzerá, ale málokedy narazíte na niečo interaktívne. Na nejaký stimul, ktorý by vás nútil objavovať ďalej a ďalej. Dediniek je v okolí more, ale veľa je ich ako cez kopirák, nehovoriac o identických jaskyniach a lesoch, ktorými budete často nútení navyše ešte backtrackovať. 

Rokfort má hold nielen svoje svetlé, ale aj tienisté stránky.

Najväčšie herné svety

Opakujúci sa nepriatelia a tupá AI

Bohužiaľ nič nie je tak dokonalé, ako by sa mohlo zdať, zvlášť ak sa bavíme o Hogwarts Legacy. Myslím si, že nebudem veľmi preháňať, keď vám poviem, že už po prvých pár hodinách hrania som sa stretol so všetkými typmi nepriateľov, ktorých je tak dokopy päť a pol. Odvtedy sa už len točili až do konca hry kol-dookola. Čo bolo najprv zábavné a náročné sa čoskoro na to stalo repetitívnym a ľahučkým.

Navyše umelá inteligencia zloduchov stojí za starú papuču. Môžete im utiecť pár metrov a oni na vás zabudnú a vo svojom repertoári máte dokonca aj kúzlo pre zneviditeľnenie sa, s ktorého pomocou (v kombinácii s omračujúcim zaklínadlom) môžete behom chvíľky vyhladiť celý nepriateľský tábor. Lumpovia si často ani nevšimnú, že po ich kumpánovi, ktorý práve stál meter od nich, sa zľahla zem.

Hru som hral na strednú náročnosť („Normal“) a zomrel som presne nulakrát. Tým sa nechcem vyťahovať. Moje herné schopnosti nie sú tam, kde bývali, o čom ma pravidelne presviedčajú mladší hráči vo Fortnite a vo FIFA. Hogwarts Legacy je len extrémne jednoduchou hrou cielenou na mainstream – na kohokoľvek od tých najmenších až po vašich starých rodičov. A ani zmena náročnosti na „Hard“ s tým nič moc neurobí.

Monotónne questy

Čo ďalšie budete v hre okrem všetkých tých kúzelníckych bitiek vlastne robiť? Úlohy hlavnej dejovej linky aj vedľajšie úlohy sa točia večne okolo toho istého. „Prines mi bylinku.“ „Zabi pavúka.“ „Porozprávaj sa s mojím známym a niečo mu doruč.“ Raz za čas sa v hre mihne nejaké svetielko nádeje, nejakú úlohu, ktorú ste už stokrát predtým nesplnili, ale takých je minimum. V pamäti mi utkvela snáď len púť za vypátraním histórie Salazara Slizolina, na konci ktorej na mňa čakala znalosť všetkých troch neodpustiteľných kliatieb. Spomínam si aj na iné sidequesty, ale tie sa mi vtlačili do pamäte jedine tým, že som nebol schopný rozoznať jeden od druhého. Pripadalo mi, že plním stále ten istý. A že stále len vraždím pavúky. Nehovorím, že mám snáď pavúky v láske, ale čoho je veľa, toho je príliš.

Od sidequestov by som určitú mieru repetitívnosti asi aj očakával, ale to ako stroho a neoriginálne pôsobia aj nevyhnutné hlavné úlohy, ma sklamalo. Tradičné súboje sa miestami prelínajú s krátkymi školskými hodinami, ale celkom vzaté je to všetko stále na jedno kopyto. Jeden z hlavných questov nad ostatnými vybočoval, ale len vizuálne, nie mechanicky, a všetky ostatné sa mi už teraz - chvíľu po dohraní - splývajú do jedného.

Frustrujúci inventár

Mojou najnenávidenejšou časťou celej hry sa postupne stalo objavovanie nového vybavenia. Súdim, že to je asi prvýkrát, čo som sa s niečím takým stretol. Normálne je nové nablýskané vybavenie odmenou za splnenú úlohu. Je niečím, na čo sa teším. U Hogwarts Legacy je to však vďaka nešťastne riešenému inventáru presne naopak.

Inventár je celkom obmedzený, čo ale samo o sebe nie je nič neobvyklé. Nezvyčajné je to, že akonáhle narazíte na nejaký poklad, na debničku alebo na voľne sa váľajúci kus lootu, hra vám nepovie, čo to je. Neviete, na čo to pozeráte. Dozviete sa len, že máte plný inventár. A potom môžete buď ísť niečo predať (čo by bolo stále dookola úmorné a neuskutočniteľné), alebo niečo zničiť.

Prvých desať hodín hrania som tak sem-tam niečo predal a oveľa viac toho ničil. Potom som sa na to vykašľal a so znechutením som jednoducho všetky debničky prehliadal. Vedel som, že by som zas musel len strácať čas ničením toho, čo už mám. A vzhľadom na to, aká je hra jednoduchá, som lepší loot ani nepotreboval.

Už dlho som sa nestretol s dizajnovým rozhodnutím, ktoré by sa takýmto spôsobom míňalo so zamýšľaným účinkom. Namiesto preskúmavania herného sveta a všetkých jeho zákutí s prísľubom, že narazím na luxusný habit alebo fešný klobúk, som toho veľa radšej ignoroval.

Inventár som si síce rozširoval plnením tzv. „Merlin Trials“ - primitívnych hádaniek rozosiatych po celom hernom svete, ale len do tej chvíle, kým som u nich nezačal odpadávať nudou. Skôr než intelektuálnu zábavu a výzvu pre moje rýchlo ubúdajúce mozgové bunky nepredstavovali nič iné ako stereotypnú manuálnu prácu, čo platí aj o 99 % ďalších prítomných minihier - od odomykania zámkov po učení sa nových kúziel.

Lietanie na metle a Komnata najvyššej potreby

Po svete môžete cestovať pešo, ale aj na metle a prostredníctvom Letaxu (zeleného plameňa, ktorý tu zastupuje tradičný fast travel). Nadšencov do metlobalu ale rovno sklamú - žiadny tu nie je. Zatiaľ. Je možné, že už sa chystá nejaké DLC, ktoré ho do hry za pekný peniaz pridá, ale kto vie. Ovládanie metly je pritom krkolomné a neintuitívne. Pohyb kamery je totiž počas letu dosť obmedzený, zvlášť pri klesaní a stúpaní. Takže si myslím, že metlobal by možno ani za moc nestál (nehľadiac na to, že ho aj tak vyhrá vždy ten, kto chytí Zlatú strelu).

Popri súbojoch a cestovaní na metle strávite slušných pár hodín v Komnate najvyššej potreby, ktorá sa na rozdiel od svojej funkcie v knihách a vo filmoch fakticky premení na váš súkromný brloh. Brloh, ktorý si vyzdobíte podľa svojho vkusu a v ktorom budete pestovať bylinky, pripravovať elixíry, vylepšovať svoju výbavu a dokonca si v nej otvoríte aj svoje vivárium na chov zvierat.

To mi prišlo celkom vtipné. Veľkou skupinou zloduchov sú v hre totiž pytliaci. A vaše riešenie záchrany kúzelných zvierat pred chápadlami pytliakov spočíva v tom, že ich chytíte do svojho vlastného vreca (zvieratá, nie pytliakov, to by asi dávalo ale väčší zmysel) a potom ich vypustíte vo svojej „zoologickej záhrade“. A tie ktoré sa vám do nej nezmestia, predáte. Aký je teda rozdiel medzi tým, čo robím ja a čo tí mizerní pytliaci? Snáď len to, že ja svojich miláčikov raz za čas poškriabem pod ušami.

Najlepšie hororové hry

Čakať na vás budú detailne spracované spoločenské miestnosti každej zo štyroch fakúlt a množstvo povedomých učební a ďalších izieb. Ďalej tiež temné dungeony, skryté chodby a iné tajomstvá. Všetci vieme, že notoricky známy hrad ich má viac ako dosť, napríklad Komnatu najvyššej potreby.

Okrem samotného hradu bude v hre aj jeho rozľahlé okolie, do ktorého spadajú napríklad populárny Rokville prekypujúci obchodíkmi a krčmami všetkého druhu a o niečo menej populárny Zakliaty les plný nebezpečných tvorov a temných kúzelníkov.

Masívne herné prostredie nebudete musieť objavovať iba za pochodu. K dispozícii budete samozrejme mať aj svoju vrtkú metlu a v neskorších častiach hry sa vám pod ruku dostanú dokonca aj nejaké tie skrotené stvorenia, napríklad Gryfovia.

A že bude čo objavovať. Hra vyzerá úplne famózne. Je vidieť, že tvorcovia nepodcenili výskum a prostredie Rokfortu vyzerá - chcelo by sa povedať až kúzelne. Aby sme sa ale vyhli slovným hračkám, povedzme, že vyzerá autenticky a hýri atmosférou. Hogwarts Legacy bude dokonca disponovať aj dynamickým systémom počasia a pravidelnou zmenou ročných období. Tvorcovia hry, zdá sa, mysleli naozaj na každú maličkosť.

Za koho ale budete vôbec hrať a akú rolu budete vo svete mať? To záleží viac-menej len na vás. Postavu si vďaka prepracovanému editoru vytvoríte presne podľa svojich predstáv a následne budete ako nový študent Rokfortskej školy Múdrym klobúkom zaradený do jednej zo štyroch fakúlt.

Nezačnete ale v prvom ročníku, kdeže, vy svoju kúzelnícku kariéru rozbehnete až v ročníku piatom a budete tak mať čo doháňať. Rovnako ako legendárny chlapec s jazvou na čele, ani vy ale nebudete žiadnou nenápadnou šedou myškou. Budete totiž ovládať akúsi neznámu starobylú formu mágie, ktorej nikto tak celkom nerozumie.

Čo to všetko znamená pre herný príbeh, môžeme zatiaľ len hádať. Vedzte ale, že sa váš študentský život naozaj nebude točiť iba okolo navštevovania pokojných hodín bylinkárstva. V pozadí hry sa bude odohrávať niečo oveľa hlbšieho. Niečo, čo bude môcť potenciálne ohroziť existenciu Rokfortu a bezpečnosť celého kúzelníckeho sveta. A vy tomu budete samozrejme musieť zabrániť. Trailer nahryzol hrozbu škriatkových rebelov a ich alianciu s temnými čarodejníkmi, tak uvidíme, ako sa to nakoniec vyvinie.

Vráťme sa ale k Rokfortu. Ako usilovní študenti budete musieť najskôr (predtým, než sa vrhnete na zlomyseľných škriatkov) pravidelne navštevovať lekcie obrany proti čiernej mágii, lektvary, starostlivosť o kúzelné tvory a množstvo ďalších a spoznávať pri nich svojich profesorov a spolužiakov.

Niektorí z nich vás potom budú sprevádzať na vašich nebezpečných dobrodružstvách a pomáhať vám, ako to len pôjde.

Naštudované kúzelné formule budete môcť otestovať v tréningových dueloch proti svojim relatívne neškodným spolužiakom a v rôznych minihrách a vedľajších úlohách rozosiatych po celom hernom svete. Za plnenie úloh následne budete, rovnako ako v každom inom RPG, dostávať skúsenostné bodíky a tie potom investovať v rozvinutom strome talentov do všelijakých schopností.

V závislosti od toho, ako ich investujete, sa bude odvíjať váš štýl boja. Z toho, čo sme mali zatiaľ šancu vidieť, vyzerajú súboje skvele. Nielen vizuálne (hoci to tiež), ale hlavne z hľadiska hrateľnosti. Tvárou v tvár nebezpečným kúzelným monštrám a nepriateľským kúzelníkom budete môcť kombinovať všetky svoje naučené kúzla do zložitých kombinácií a bude len na vás, či budete protivníkov zneškodňovať skôr obrannými zaklínadlami, alebo vražedným Avada Kedavra.

Každopádne sa už nemôžeme dočkať, až si tiež dáme dohromady vlastný kúzelnícky štýl a až ho poriadne na niekom otestujeme. Jediné, čoho sa trochu bojíme, je slabšia umelá inteligencia nepriateľov. V traileri so sebou nechávali hádzať akoby nič a nevyzerali príliš hrozivo. Zvlášť tí, čo čakali, až si poradíte s ich kolegami. Ale neunáhľujme sa a počkajme si na to, ako sa Hogwarts Legacy bude naozaj hrať.

A hra sa koniec koncov nebude točiť iba okolo akcie. Budete v nej tiež riešiť hádanky, vylepšovať svoje kúzelnícke vybavenie, objavovať svet a starať sa o svoje kúzelné tvory. V Komnate najvyššej potreby budete pestovať bylinky a variť lektvary a v Rokvilke si budete môcť nakúpiť posledné módne výstrelky a ingrediencie pre svoje elixíry. Nudiť sa naozaj nebudete.

Musíme povedať, že sme hrou zatiaľ unesení a veľmi si prajeme, aby dopadla presne tak, ako sa zatiaľ prezentuje. Po filmovom sklamaní Fantastických zvierat si fanúšikovia Harryho Pottera totiž presne niečo také zaslúžia. Komplexné prepracované RPG, ktoré z vás na niekoľko desiatok hodín urobí kúzelníkmi a dá vám zabudnúť na váš obyčajný muklovský život.

Nižšie sa nezabudnite pozrieť na 15-minútové zábery z hrania a povedzte, nevyzerajú výborne?!