Jarná príprava pôdy a jej vlastnosti

Určuje ju veľkosť a zastúpenie častíc, z ktorých sa orná pôda skladá. Rovnako ju charakterizuje prítomnosť (alebo absencia) organickej hmoty. Ílovité pôdy tvoria mikroskopické častice, ktoré sú usporiadané tak tesne blízko seba, že dokážu udržať vlhkosť aj za teplého počasia. Bývajú to ale aj studené a priľnavé pôdy, ktoré v horúčave praskajú.

Piesočnatá pôda disponuje oveľa väčšími časticami. Rýchlo sa prehrieva a dobre prepúšťa vodu. To môže byť ale aj na škodu, pretože živiny sa často v pôde nachádzajú práve vo forme roztoku medzi jednotlivými časticami. Z tohto uhla pohľadu sa teda javí ako ideálna pôda piesočnato-hlinitá (s miernou prevahou piesku nad ílom).

Stav pôdy vždy výrazne zlepší zapracovanie organických hnojív. V zásade dokáže stmeliť častice sypkej piesčitej pôdy, rovnako ako rozdeliť jemné zrnká lepkavého ílu. Obsiahnuté mikroorganizmy navyše zvýšia úrodnosť.

Viac ako milión rokov trvalo, kým sa so zvetrávaním jednotlivých hornín zemskej kôry sformovala pôda do podoby, ako ju poznáme dnes. Logicky tak charakter týchto hornín ovplyvňuje aj pôdu, ktorá sa z nich vyvinula. Napr. žula a iné staršie magmatické horniny alebo pieskovce tvoria kyslé pôdy, zatiaľ čo vápenec a kriedové horniny tvoria pôdy zásadité.

Pôdu preto môžeme okrem zrnitosti deliť aj podľa jej relatívnej alkality (zásaditosti) a acidity (kyslosti). Túto charakteristiku meriame na stupnici pH. Tá má rozsah 0 – 14, pričom neutrálnym bodom je pH 7.

• Rastliny rastú v pôde s hodnotou pH od 4,5 do 7,5

• Pre väčšinu rastlín je ideálnou hodnotou pH 5,7 – 6,7

• Vyššie pH je pre rastliny príliš alkalické, nižšie príliš kyslé

Vysokým obsahom vápnika disponujú vápenaté pôdy, ktoré sú alkalické a majú teda vysoké hodnoty pH. Napriek tomu môžu byť pri správnom spôsobe hnojenia veľmi úrodné. Okysliť ich môžete pridaním väčšieho množstva organického materiálu - kompostu.

Protipólom sú pôdy rašelinné, ktoré sú veľmi kyslé. Rašelina je tvorená z odumretých zvyškov rastlín a teda je sama o sebe organickou pôdou. Platí teda opačný postup, pokiaľ chcete pôdu viac zásaditú, pridajte do nej mletý vápenec. Dávka 0,25 kg na 1 m² dokáže zvýšiť pH až o 0,75 jednotky. Treba však pripomenúť, že rašelina predávaná v obchodoch je spravidla bohatá na živiny, a tak nie je potrebné ju viac upravovať.

Ako je na tom práve vaša pôda, zistíte jednoducho pomocou indikátorových pH papierikov alebo meradiel, ktoré zakúpite na našich stránkach. Samotný rozbor je veľmi jednoduchý, stačí sa riadiť návodom konkrétneho výrobcu. Dobrým indikátorom sú aj divoké kvety a stromy, ktoré na vašom pozemku rastú. Napr. vresy, brezy alebo borovice signalizujú väčšinou kyslé pôdy. Bažanka trváca na druhú stranu preferuje zásadité, vápenaté pôdy.

Zmerajte pH pôdy

O začiatku prípravy na novú sezónu rozhoduje počasie, konkrétne teplota pôdy. Tú môžete merať pôdnym (alebo obyčajným) teplomerom vždy ráno, v hĺbke cca 7-10 cm. Pokiaľ sa bude teplota aspoň 7 dní držať stabilne nad 7 °C, jedná sa o jasný signál k začiatku jarných prác. Pôda by mala byť na povrchu drobivá, nelepivá a uschnutá.

Či už nechávate rastliny na záhonoch celú zimu (tzv. zelené hnojenie), alebo ste pôdu nechali zakrytú organickým mulčom, musíte tento materiál teraz zapracovať do pôdy. Malé časti stačí zakopať cca 20 cm hlboko, väčšie rastliny hoďte na kompost, poprípade ich pred zapracovaním rozdrobte.

Pri odkrytých záhonoch záleží, ako veľmi ste sa o nich postarali na jeseň. Ak ste ich hnojili aj ryli, teraz iba kyprite zeminu motykou. Pokiaľ nie, čaká vás práce viac. Pôdu spracujte ručne rýľom, poprípade kultivátorom a dodajte jej živiny vhodným hnojením. Či už plánujete pestovať takmer akúkoľvek zeleninu, vyzretý kompost je univerzálne správnou voľbou. Prakticky ho stačí len rozsypať na prepracovaný záhon, alebo ho vpraviť do hĺbky cca 10 cm. Jar je tiež vhodná doba na založenie nových záhonov. Budú tak mať čas sa riadne odležať a predovšetkým načerpať dostatok sily z hnojiva.

Za zmienku stojí pripomenúť zarytý postoj mnohých záhradkárov, že rytie v skutočnosti pôde neprospieva. Najúrodnejšia časť pôdy (humus) sa totiž dostáva zospodu a naopak neúrodná pôda sa dostáva na povrch. Rytiu sa ale prakticky vyhnete iba v už spomínanom prípade zazimovaniu mulčou, alebo zeleným hnojením.