Rozmarín pochádza z hornatých oblastí Stredozemného mora a používa sa už od staroveku ako aromatické korenie aj liečivá bylina. Tento vytrvalý a vždyzelený ker sa u nás pestuje najčastejšie v kvetináčoch, kde môže dorásť až do výšky 1,5 metra. Ako ho pestovať, aby sa mu darilo čo najlepšie?
Slnečné miesto: Rozmarín miluje intenzívne slnečné lúče, čo ho predurčuje na vonkajšie pestovanie po väčšinu jeho vegetačného obdobia. Ostré slnko mu napomáha k intenzívnejšej vôni.
Pozor na vlhkosť: Táto rastlina neznáša vlhkosť, a preto je nutné ju pestovať v ľahkej, piesočnatej a dobre priepustnej pôde. Substrát v kvetináči nesmie byť premokrený a nemal by stáť vo vode. K zálievke pristupujte až vtedy, keď je pôda v kvetináči takmer suchá. Na konci leta a počas zazimovania zálievku obmedzte.
Hnojenie: Túto bylinku je vhodné hnojiť raz za 14 dní tekutým organickým hnojivom – nalejte ho priamo ku koreňom rastliny. Priebežne konzumované rastliny nehnojte – ich rast je možné podporiť bylinnými odvarmi.
Zastrihávanie: Tento ker je ako stvorený na formovanie do požadovaného tvaru, a to vrátane tvarovania na bonsaje. Informácie o tom, kedy a ako zastrihávať rozmarín, nájdete v sekcii Ako a kedy strihať rozmarín.
Zber: Z rozmarínu sa používajú buď čerstvé alebo usušené listy, alebo celá vetvička. Zbiera sa na priamu spotrebu priebežne počas celého roka. Ak však chcete túto rastlinu pozbierať celú, najlepšiu kvalitu získate tesne pred rozkvitnutím rastliny, čo je zvyčajne začiatkom leta. Na sušenie a liečebné účely sa listy zbierajú od mája do augusta. Najvhodnejšie sú mladé, ešte ohybné listy.
Skladovanie: Nasušenú bylinu skladujte v plechovej krabici, nádobe z tmavého skla alebo v hermeticky uzatvárateľnom boxe na potraviny. Neuchovávajte ju v plátennom vrecúšku ani na svetle – uchová si tak viac aromatických látok.
Škodcovia a choroby: Napriek tomu, že rozmarín je odolná rastlina, môže sa stretávať s rôznymi škodcami a chorobami. Najčastejšie sa jedná o bielu pleseň spôsobenú nadmerným zalievaním, ktorej sa dá zbaviť ostrihaním napadnutých listov alebo vetvičiek a následným obmedzením zalievania. Pri domácom pestovaní sa môžete stretnúť s voškami, molicami a muškami, ktoré obvykle napádajú rastliny, ktoré sú už niečím oslabené (napr. nedostatkom svetla alebo vody). Proti týmto škodcom používajte špeciálne prípravky na vošky a drobný hmyz.