Ako zostaviť (herné) PC?

Grafická karta (GPU)

Výber nezačneme ničím iným ako už spomínanou grafikou. Pre hráčov ide o ten najdôležitejší komponent. A zároveň aj ten najdrahší. Priemerné pracovné počítače by bez grafickej karty síce prežili – fungovali by na tej integrovanej, ktorá je súčasťou procesora. Ale počítače herné? Ani nápad! Tie potrebujú dedikovanú grafickú kartu.

Ak vás uspokojí hranie hier v rozlíšení 1080p a silný grafický výkon by ste nevyužili ani pri práci, potom práve tu môžete výrazne ušetriť, a to výberom karty nižšej až strednej triedy v cene do 400 eur. Myslite však radšej pár rokov dopredu a snažte sa o voľbu takých komponentov, ktoré budú vyhovovať vašim potrebám aj v dohľadnej budúcnosti. Nechcete si predsa týmto procesom prejsť za rok znova.

Generácia a VRAM grafické karty

A čo pri grafickej karte sledovať? Vec prvá - akej je generácie. Vyberajte z kariet poslednej generácie. Nielenže sú výkonnejšie, ale aj lepšie nakladajú s energiou a sú spoľahlivejšie. U NVIDIA sú to pre rok 2022 karty GeForce RTX 3000 a u AMD karty Radeon RX 6000. Číslo konkrétneho modelu označuje, kde sa presne daná karta nachádza v hierarchii kariet daného výrobcu. Vyššie číslo rovná sa vyšší výkon. Rovnakú informáciu vám ale povie samozrejme aj cena.

Generáciu by sme mali a teraz sa mrkneme na výšku pamäte zvanej VRAM. 6 GB je pre hranie moderných hier minimum, skôr by sme však šli na 8 GB. To by si malo poradiť aj s hrami v rozlíšení 4K.

Veľkosť a spotreba grafickej karty

Ďalším dôležitým faktorom grafickej karty je jej fyzická veľkosť. Vyberáte ju síce teraz ako ešte len svoj prvý komponent, ale je nutné myslieť na to, že ak si zaobstaráte obrovskú grafiku (čo ovplyvní hlavne jej vetráčiky a počet slotov, ktoré zaberie), potom si budete musieť kúpiť rovnako veľkú základnú dosku a poriadnu skriňu.

Nezanevrite ani na spotrebu. Vyššia spotreba pre vás totiž znamená nutnosť zaobstarať si výkonnejší zdroj, ktorý ju utiahne (a jej výšku spoznáte aj na účte za elektrinu).

Herný výkon

Náruživých hráčov by mohla nakoniec zaujímať podpora grafických technológií typu ray tracing a samozrejme aj samotný výkon karty. Než sa ale snažiť zorientovať sa vo všetkých tých MHz a čo znamená čo, lepšie je nájsť si benchmarky a zistiť, ako sa vami vybranej karte darí v hrách, ktoré budete hrať. Okrem modelu karty venujte pozornosť aj zvyšku testovanej zostavy (a nechajte sa ňou napríklad aj inšpirovať) a nastaveniu grafických detailov a rozlíšeniu v hranej hre.

Ktorý konkrétny model zvoliť?

Zvážili ste všetko spomínané a rozhodli sa pre konkrétny model? Skvelé. Teraz už len vybrať, od ktorého konkrétneho výrobcu si danú kartu zakúpite. Nie, nemáme na mysli NVIDIA a AMD. Tieto firmy ešte poskytujú licenciu na výrobu svojich modelov ďalším výrobcom. Práve preto narazíte v obchodoch napríklad až na desať rôznych modelov karty GeForce RTX 3080 – niektoré sú od ASUS a iné napríklad od MSI. Rozdiely medzi nimi však bývajú minimálne – líši sa hlavne ich systém chladenia a celková vizuálna estetika.

Ako vybrať grafickú kartu?

Procesor (CPU)

Grafická karta je síce najdrahšou súčasťou počítača, ale procesor je jeho mozgom a je tak oveľa dôležitejší, a to nielen pre hráčov. Výkon procesora by mal približne zodpovedať výkonu vami vybranej grafickej karty. Ak ste si vybrali grafickú kartu toho najvyššieho kalibru, potom nedáva zmysel ísť do procesora nižšej triedy. Samotná grafická karta náročné hry neutiahne a kvalitný procesor oceníte aj pri mnohých iných činnostiach.

Generácia a výkon procesora

Aj tu vám odporučíme nákup procesorov tej najnovšej generácie. Je však len na vás, či dáte prednosť Intelu alebo AMD. Procesory oboch týchto gigantov sú výkonovo viac-menej na rovnakej úrovni a rozhodovať tak budú len vaše preferencie. Rovnako ako grafické karty sa aj procesory delia do niekoľkých výkonnostných tried. U Intelu by sme pre herné PC volili z triedy Core i5 a vyššej (Core i7 a Core i9) a pri AMD potom z Ryzen 5 a vyššej (Ryzen 7 a Ryzen 9).

Pri výbere konkrétneho modelu si určite môžete preštudovať koľkými jadrami sa pýši a aké výšiny dosahuje jeho frekvencia, ale my by sme sa radšej zase obrátili na benchmarky, ktoré sú objektívne a neklamú. Len tak sa dozviete, ako sa procesoru darí pod tlakom a čo v sebe naozaj má.

Chladenie procesora

Zatiaľ čo slabšie modely sa predávajú rovno s chladením, drahšie high-end kúsky nie a chladič si k nim budete musieť prikúpiť vy sami. Tradičné vetráčiky síce dokážu procesor spoľahlivo ochladiť, ale toto horúco sa potom len presunie na iné miesto v skrini. Vodné chladenie je v tomto oveľa efektívnejšie a je tiež tichšie. Jeho inštalácia ale býva trochu zložitejšia a jeho cenovka prevyšuje tú pri vetráčikoch.

Ako vybrať procesor?

Základná doska

Základná doska je komponent, do ktorého sa všetko ostatné zapája. Na trhu sú ich síce stovky, možno aj tisíce, ale vôbec sa nenechajte týmto počtom prevalcovať. Tých kompatibilných s vami už vybraným procesorom zas až toľko nie je.

Potom, čo si výber kúpy procesora zúžite, už sa vlastne len musíte rozhodnúť o tom, akú veľkú základnú dosku potrebujete. Základné dosky sa vyrábajú v troch štandardizovaných veľkostiach – od najväčšej po najmenšiu to sú: ATX, micro ATX a nakoniec mini ITX (áno, micro je v tomto prípade naozaj väčšie ako mini). S menšou doskou sa spája menej slotov, menej konektorov, menej priestoru pre veľkú grafickú kartu a všeobecne menej funkcií. Zmestí sa však do menšej skrine.

Priemerný používateľ si vystačí so základnou doskou do 150 eur. Drahšie modely ponúkajú rýchlejšie porty a sú stavané na pretaktovanie procesorov a grafických kariet.

Ako vybrať základnú dosku?

Operačná pamäť (RAM)

Operačná pamäť slúži na dočasné ukladanie informácií. Je to taký ekvivalent našej krátkodobej pamäte. Prítomnosť poriadnej pamäte vám dovolí mať otvorené desiatky tabov v prehliadači, vedľa nich v ďalšom okne rozohranú hru a v inom ešte napríklad aj Photoshop. A medzi všetkými týmito aktivitami budete môcť ľubovoľne a plynule prepínať.

Kompatibilita

Ako sa popasovať s výberom operačnej pamäte? Začnite pri svojej základnej doske a procesore. Vyberte takú RAM, ktorá je s nimi kompatibilná. Ak vaša základná doska podporuje iba generáciu DDR4, tak do nej holt tú blížiacu sa DDR5 nedáte. Respektíve áno, dáte, ale nebude fungovať.

Kapacita a rýchlosť pamäte RAM

Najdôležitejším parametrom pamäte RAM je jej kapacita. Pri hráčskych zostavách by sme siahli aspoň po 16 GB. Dalo by sa síce prežiť aj s polovicou, ale to už si siahnete na dno a za rok alebo dva budete aj tak nútení upgradovať. Vplyv rýchlosti pamäte RAM na plynulosť systému je celkom nepatrná a nemá zmysel sa ňou príliš zaoberať.

Dual Channel

Skôr než rýchlosť by vás mal zaujímať počet kanálov, na ktorých pamäť beží. RAM využívajúci viac kanálov (slotov na základnej doske) sa môže honosiť vyššou priepustnosťou dát. V praxi sa teda oplatí mať dve pamäte o 8 GB a nie jednu jedinú majúcu 16 GB.

Ako vybrať operačnú pamäť?

Pevný disk (HDD a SSD)

Hoci v názve tejto časti spomíname nielen SSD (solid-state drive), ale aj HDD (hard disk drive), HDD je tam skôr len pre úplnosť. V dnešnej dobe by sme vám jeho kúpu neodporúčali. Definitívne nie ako úložisko primárneho, ktoré by mal okupovať operačný systém. V porovnaní s SSD je totiž HDD extrémne pomalý a nemôže sa pýšiť ani veľkou spoľahlivosťou. Jeho jediným pozitívom je nízka cena.

Ako vybrať SSD?

Výber samotného SSD je potom už dosť priamočiary. Základné dosky bývajú vybavené hneď niekoľkými slotmi určenými pre úložisko, z ktorých najbežnejšie sú SATA a M.2. SSD disky s rozhraním M.2 sú menšie a spravidla tiež o poznanie rýchlejšie ako ich konkurenti s rozhraním SATA. Ak sa nachádza na vašej základnej doske voľný M.2 slot, neváhali by sme a vydali sa touto cestou.

Kapacita a rýchlosť disku

Pri kúpe sa budete samozrejme rozhodovať hlavne podľa kapacity úložiska a naša rada znie: nechoďte pod 256 GB. Veľa miesta totiž zaberie už samotný operačný systém. K tomu prihoďte pár fotiek, niekoľko dokumentov, sem tam film a všetko voľné miesto je fuč. A to sme ešte nespomenuli ani hry! Najnovšie herné tituly narastajú až do gigantických rozmerov a na takto skromný disk sa vám ťažko zmestí jedna. Či vôbec.

Naozajstná hráčska zostava by preto nemala mať menej ako 1 TB. Cena takto veľkých diskov postupne klesá na rozumnú úroveň a skutočne sa oplatí mať dostatok voľného miesta.

Okrem kapacity sa sústreďte aj rýchlosti čítania a rýchlosti zápisu a nakoniec aj na životnosť disku. Vyššie číslo samozrejme pri všetkých týchto kritériách znamená lepší disk.

Ako vybrať pevný disk?

PC skriňa

Počítačová skriňa často býva až tým úplne posledným kúskom zostavy, ktorý si človek zaobstará. A to ešte k tomu za čo najnižšiu cenu, pretože zvyšok rozpočtu už padol na bombastickú grafickú kartu a na procesor. Práve skriňa ale reprezentuje váš počítač navonok a chráni jeho komponenty pred vlnami horúčavy a pred nájazdmi prachu a vašich domácich miláčikov.

Veľkosť počítačovej skrine

Logicky budete potrebovať skriňu, do ktorej sa vám zmestia všetky potrebné komponenty. Najčastejšou voľbou je tzv. Midi Tower - skriňa, ktorá je stavaná pre základné dosky veľkosti ATX (a menšie) a ktorá zároveň nebude pod vašim stolom pripomínať niekoľkotonový balvan.

Chladenie počítačovej skrine

Všetko ale nie je iba o veľkosti. Rozhoduje aj chladenie. Skriňa by mala byť vybavená minimálne dvoma vetráčikmi. Jedným, ktorý bude dovnútra privádzať studený vzduch a druhým, ktorým bude von odvádzať ten horúci. Väčšina skríň sa predáva už so zabudovaným systémom chladenia, ale nič vám nebráni v tom ho vymeniť za niečo lepšie. A hlavne krajšie.

Pri výbere venujte pozornosť aj tomu, ako má skriňa vymyslenú air flow, teda prúdenie vzduchu, a ako ľahko sa v nej dajú zorganizovať (schovať) káble.

Ako vybrať PC skriňu?

Napájací zdroj (PSU)

Zdroj určite nikdy nevyhrá súťaž o ten najštýlovejší komponent. Nemôže sa rovnať úžasnej grafickej karte produkujúcej neuveriteľné realistické vizuály alebo procesora, mozgu pozostávajúceho zo 6 miliárd tranzistorov. Je to jednoducho zdroj. Zdroj, bez ktorého by vyššie spomínaní obľúbenci zostali kompletne bez šťavy. Zdroj, bez ktorého by sa vám počítač ani nepodarilo zapnúť.

Výkon zdroja

Výber takto esenciálneho komponentu našťastie nie je nijako zložitý. Jeho wattáž jednoducho musí pokryť chod všetkých komponentov a zároveň by mu mal zostať aj nejaký priestor navyše. Napájací zdroj totiž býva najefektívnejší okolo 50 % svojej maximálnej kapacity. Potrebuje váš počítač pri najvyššom zaťažení 600 W? Zvoľte zdroj, ktorý ich má aspoň 750, nie len 650.

A ako sa máte dopočítať potrebnej wattáže? Môžete si jeden po druhom naštudovať parametre všetkých svojich komponentov. Alebo si na internete nájsť jeden z mnohých užívateľsky prívetivých kalkulátorov a konfigurátorov, ktoré väčšinu práce vykonajú za vás. Najväčšími žrútmi sú každopádne procesory a grafické karty.

Certifikácia zdroja

Ukazovateľom kvality a efektivity napájacieho zdroja je jeho certifikácia idúca od Bronze cez Gold až po Titanium. Gold je známkou strednej triedy a perfektnou zmesou rozumnej ceny a obstojnej kvality.

1. Vybalenie PC skrine a pripojenie napájacieho zdroja

Začnite rozbalením PC skrine. Zo skrine následne odskrutkujte obe okrajové dosky. Potrebujete totiž mať čo najlepší prístup dovnútra. Pribalené skrutky si nechajte bokom, a to tak, aby ste ich našli, ešte sa vám budú hodiť.

Ku skrini teraz pripojte zdroj, a to spravidla na jej spodnú stranu (záleží na dizajne skrine, takže pokiaľ si nie ste istí, bez ostychu sa obráťte na manuál). Nech už ale umiestnite svoj zdroj kamkoľvek, je dôležité, aby jeho vetráčik nebol nalepený priamo na nejakú rovnú plochu, ale aby mal priestor sa nadýchnuť.

Tie najdôležitejšie káble sú k zdroju väčšinou pripojené natvrdo a tie zvyšné si potom pripojíte sami, a to podľa toho, ktoré budete potrebovať na napájanie konkrétnych komponentov (hlavne grafickej karty a SATA disku).

Teraz zdroj konečne umiestnite na svoje miesto a ku skrini ho priskrutkujte. Všeobecne je dobré skrutky uťahovať krížom, inak hrozí, že budú komponenty všelijako odstávať. Zo zadnej strany skrine by na vás mal teraz pozerať port, z ktorého povedie hlavný napájací kábel priamo do zásuvky a vedľa neho aj vypínač.

2. Príprava základnej dosky

Teraz sa môžete vrhnúť na základnú dosku. Rozbaľte ju a správajte sa k nej s citom. Niečo málo síce vydrží, ale aj tak je lepšie ju zbytočne neosahávať – niektoré z jej konektorov sú dosť citlivé a mohli by sa poškodiť. Snažte sa ju preto držať po stranách a nebojte sa použiť škatuľu, z ktorej ste ju vybrali, ako takú malú dočasnú pracovnú plochu, na ktorú dosku položíte.

Teraz sa zoznámte s jej štruktúrou. Na prvý pohľad pripomína základná doska džungľu, v ktorej je ľahké sa stratiť. Zaujímať vás na nej ale bude našťastie len pár vecí, a to sloty pre CPU, pre RAM, pre GPU a pre SSD a potom konektory, do ktorých bude prúdiť energia z napájacieho zdroja a niekoľko ďalších, ktoré bude potrebné prepojiť s jednotlivými súčiastkami.

3. Umiestnenie procesora na základnú dosku

Základnú dosku máte pripravenú a teraz nastala chvíľa vybaliť procesor a umiestniť ho do socketu na doske. Uvoľnite páčku, ktorá na doske drží štvorcový kryt chrániaci výkroj pre procesor a buďte pri tom extrémne opatrní. Nedotýkajte sa pinov (malých kovových výstupkov), ktoré sa pred vami na základnej doske odkryjú. Sú totiž mimoriadne krehké a ťažko opraviteľné. U Intelu sa piny nachádzajú priamo na základnej doske, zatiaľ čo pri AMD ich nájdete na spodnej strane procesora.

Čas na najnapínavejší moment zostavenia počítača. Umiestniť procesor na svoju pozíciu na základnej doske. Riaďte sa šípkami, ktoré sú vytlačené ako na procesore, tak na základnej doske. Čip na ňu je možné usadiť len jediným možným spôsobom. Pokiaľ procesor na prvý pokus nezapadne do pätice, ako by mal, nesnažte sa ho tam narovnať a ani náhodou naň netlačte! Radšej ho citlivo zdvihnite a skúste ho usadiť znova. Akonáhle sa vám ho podarí dostať na svoje miesto, tak ho tam zamknite kovovou páčkou a v pokoji si oddýchnite.

4. Inštalácia pamäte RAM

Inštalácia operačnej pamäte je po nervydrásajúcom procesore úplná pohoda. Stačí nájsť ten správny slot (alebo sloty), povoliť cvočky po jeho bokoch (niektoré dosky majú cvoček len jeden a niektoré žiadny) a RAM tam zacvaknúť. Pamäťová karta má zospodu malý výrez, ktorý nie je tak celkom uprostred, ale zvažuje sa na jednu stranu a vďaka nemu ju možno do slotu vložiť jediným možným spôsobom, nemôžete sa pomýliť. Niektoré základné dosky majú pri jednotlivých slotoch malú nápovedu vo forme poradia na ich použitie - je dobré sa ňou riadiť.

5. Inštalácia SSD disku

Rovnako ako inštalácia RAM je aj inštalácia SSD úplne priamočiara, zvlášť u diskov s rozhraním M.2. Na doske nájdite zodpovedajúci M.2 PCIe slot (zas a znovu sa obracajte na manuál k vašej základnej doske, nech máte istotu, ktorý slot je tým správnym) a SSD disk do neho vložte. Spravidla to pôjde v uhle okolo 30°. Na disk potom trochu zatlačte, aby sedel vodorovne s doskou a na miesto ho pripevnite skrutkou.

Inštalácia SATA disku má o nejaký ten krok navyše, ale aj tak je relatívne jednoduchá. Na SSD s rozhraním SATA sa nachádzajú dva konektory. Z jedného povedie kábel do základnej dosky a ten druhý potom prepojíte s napájacím zdrojom. SATA disk je dobré inštalovať až potom, čo základnú dosku umiestnite do počítačovej skrine. Budete ho totiž spravidla pripevňovať na konkrétne na to určené miesto v skrini.

6. Chladenie procesora

Inštalácia chladiča procesora sa bude líšiť model od modelu, rozhodne si preto najskôr naštudujte pribalený manuál a nesnažte sa to streliť od oka. Spravidla budete musieť chladič priskrutkovať k základnej doske priamo nad procesor a dať si pri tom pozor na už aplikovanú termálnu pastu, ktorá bude hlavným spojivom medzi procesorom a chladičom. V niektorých prípadoch ju budete dokonca musieť aplikovať sami, nejde ale o nič zložité.

Potom, čo chladič umiestnite a pripevníte na miesto, ho nezabudnite káblom pripojiť k základnej doske. Inak veľmi neochladí.

Inštalácia vodného chladenia býva zložitejšia, budete si totiž musieť poradiť s umiestnením radiátora, väčšieho počtu vetráčikov a s ďalšími problémami, ale princíp uvedenia do chodu bude podobný. Konzultuje ho so svojím manuálom.

7. Vloženie základnej dosky do PC skrine

Ďalším krokom je vloženie základnej dosky (so všetkým, čo sme k nej zatiaľ pripojili) do už rozbalenej a pripravenej skrine. Dosku v skrini narovnajte a skontrolujte pozíciu všetkých svojich doterajších káblov. Nechcete, aby vám niektoré zapadli pod dosku a rôzne tam prekážali. Potom dosku priskrutkujte. Niektoré skrine majú zadný I/O kryt chrániaci porty už zabudovaný, u iných ho však budete musieť prirobiť vy sami a to väčšinou ľahkým zakliknutím vo všetkých štyroch rohoch.

Predtým, než sa presuniete k ďalšiemu kroku, uistite sa, že sú kryt a základná doska dobre zarovnané a porty sú naozaj použiteľné. Vyhnete sa tomu, že vám k hotovému počítaču nepôjdu pripojiť žiadne periférie.

8. Kabeláž

Základná doska je na svojom mieste a všetko tak začína vyzerať k svetu. Je preto dobrý čas na zapojenie všetkých káblov. Okrem toho hlavného - vedúceho z napájacieho zdroja do základnej dosky, nezabudnite tiež na vetráčiky vedúce zo skrine do základnej dosky a na všetky možné porty typu USB a audio.

9. Inštalácia grafickej karty

Vrchol večera alebo montáž grafickej karty. Na základnej doske vypátrajte náležitý PCI-Express slot (najčastejšie to bude ten najbližšie k procesoru) a grafickú kartu nad ním narovnajte. Predtým, než ju zacvaknete na miesto, bude možno potrebné vybrať jeden alebo viac zadných krytov z počítačovej skrine, pretože ich využije grafická karta pre svoje konektory. Tieto konektory naozaj používajte, špeciálne na pripojenie počítača k monitoru. Nemá zmysel používať HDMI konektory na základnej doske, pokiaľ disponujete dedikovanou grafickou kartou.

Keď bude karta sedieť pevne na svojom mieste, pripojte ju káblom k zdroju.

10. Testovanie

Uistite sa, že ste nezabudli niečo zapojiť a že vám nikde nevyčnievajú nejaké voľné káble, ktoré by tam očividne nemali byť. Počítač zapojte do zásuvky, vypínač prepnite do polohy „Zapnuté“, pozapájajte monitor, myš a klávesnicu a psychicky sa pripravte na okamih pravdy.

Po zapnutí počítača by sa mali roztočiť všetky vetráčiky, to je prvá známka života. Potom buďte trochu trpezlivý a počítaču dajte pár minút na prebudenie. Po týchto stresujúcich momentoch by sa na displeji mal objaviť BIOS a v ňom (snáď) uvidíte aj všetky vami pripojené komponenty. Ak tam nejaký chýba (alebo sa nedajbože počítač nie a nie prebudiť), prekontrolujte kompletne všetko, čo ste dnes zapojili a skúste to znova.

Počítač beží, ako má? Gratulujeme! Práve ste si zostavili vlastný počítač.

Vráťte sa ku skrini a venujte trochu času usporiadaniu káblov. Pomocníkom vám budú sťahovacie pásky. Cable management nie je dôležitý len kvôli vzhľadu, ale aj pre dobrú air flow. Potom skriňu zatvorte, zaskrutkujte, čo je potrebné a vrhnite sa na aktualizovanie BIOSu a následne na inštaláciu operačného systému.

Nech vám vaša nová mašina slúži čo najdlhšie!