Vošky majú hruškovitý tvar tela, sú cca 2-6 mm veľké a môžu byť sfarbené od zelenej cez červenú až po čiernu. Majú bodavosavé ústrojenstvo, ktorým sajú rastlinné šťavy. Hoci sa spravidla rodia bez krídiel, môžu mať membránové krídla, ktoré sú pri nečinnosti držané naplocho cez chrbát a hmyzu slúžia na presun z rastliny na rastlinu.
Môžu sa rýchlo rozmnožovať, a to aj bez oplodnenia. Na rastlinách často vytvárajú veľké kolónie a môžu spôsobiť značné škody. Poškodzujú totiž nielen vysávaním šťavy, ktorá spôsobuje sfarbenie a kučeravosť listov, ale aj prenášaním vírusov a medovice, kvôli ktorej sa na listoch môžu šíriť hubové ochorenia.
Podľa odhadov sa v Európe vyskytuje okolo 800 druhov. Ktoré z nich sú najbežnejšie?
Voška ríbezľová: Je žltozelená až oranžová s telom okolo 2 mm. Napadá ríbezle, kde spôsobuje prehnutie listov a sfarbené pľuzgiere. Oslabuje rastliny a znižuje výnos plodov.
Voška kapustová: Telo je tmavo až čierno-zelené so sivobielym popraškom, veľkosťou do 2,5 mm. Objavuje sa na kapustovitých rastlinách (napr. kapusta, brokolica, karfiol), kde spôsobuje deformáciu a žltnutie listov, zasychanie a opadávanie.
Voška maková (čierna): Býva čierna, čierno-zelená alebo čierno-hnedá a veľká až 2,5 mm. Napadá veľké množstvo druhov rastlín, na ktorých spôsobuje deformáciu listov aj plodov až nekrózu a celkové oslabenie.
Voška čerešňová: Má čierne, vypuklé a lesklé telíčko veľkosti do 2 mm. Špecializuje sa na čerešne, ale nájsť ju môžete aj na marenovitých, ružovitých či kapustovitých rastlinách. Spôsobuje deformáciu a opadávanie listov, deformáciu plodov a poškodenie výhonkov.
Voška broskyňová: Vyznačuje sa rôznymi odtieňmi zelenej, žlto-zelenou alebo hnedo-červenou farbou a veľkosťou do 2-2,5 mm. Objavuje sa najčastejšie jednotlivo a nie v kolóniách, nájdete ju na spodnej strane listov. Škodí hlavne prenosom viróz, a to na repe, zemiakoch, kukurici či pšenici.
Voška jabloňová: Má výrazne zelenú farbu a veľkosť do 2,5 mm. Objavuje sa najmä na jabloniach, hruškách a dulách, kde spôsobuje deformáciu listov aj plodov, opadávanie listov a poškodenie výhonkov.
Voška krvavá: Správne sa nazýva vlnačka krvavá, je sfarbená od hnedočervenej až po odtiene fialovej a je veľká do 2 mm. Jej telo je pokryté voskovými vláknami a na rastlinách sa maskuje ako biela pleseň alebo chumáčiky vaty, ktoré sa po stlačení sfarbia do červena. Okrem nadzemných častí poškodzuje aj koreňový systém, spôsobuje rast nádorčekov, poškodenie tkaniva, deformáciu listov a odumieranie konárov jabloní alebo hlohu.
Voška skorocelová: Telo môže mať sivú, modrosivú, ružovú, hnedú alebo čiernu farbu a veľkosť približne 2,5 mm. Okrem skorocelu napáda aj jablone a dule, pričom spôsobuje škvrnitosť a červené sfarbenie listov, skrútenie výhonkov a zníženie úrody.
Voška rešetliaková: Má čierno-zelené či zelenožlté telo a veľkosť okolo 2 mm. Objavuje sa na zemiakoch, ale aj na fazuliach, uhorkách či paprikách a ďalších poľných plodinách. Rastliny poškodzuje ako saním, tak hlavne prenosom rastlinných vírusov.
Info: Biele vošky sa správne nazývajú molice a tiež poškodzujú rastliny saním. Často sa s nimi stretnete v skleníku.