Dnešný spôsob prežívania adventu sa líši od toho, ako sa slávil v minulosti. Zatiaľ čo dnes je advent často obdobím zhonu a stresu, v minulosti ho ľudia prežívali viac duchovne. Vyhýbali sa tancu, zábave a spevu a venovali sa najmä rozjímaniu. Na druhej strane sa s týmto obdobím spájali rôzne ľudové zvyky a tradície, ktoré pretrvávajú dodnes.
Adventný pôst
Počas adventu platil zákaz konzumácie mäsa, alkoholu a živočíšneho tuku. Skromný jedálniček tvorili strukoviny, kyslá kapusta, pšeno alebo krúpová kaša dosladená lyžičkou medu s orieškami.
Sv. Barbora
Sviatok svätej Barbory sa oslavuje 4. decembra a je spojený s tradíciou trhania ovocných vetvičiek dievčatami. Ak dievčaťu do Štedrého dňa rozkvitne vetvička, vydá sa. Rozkvitnutá vetvička prináša okrem iného aj šťastie do domu.
Sv. Mikuláš
Je patrónom milosrdnej lásky a ochrancom kresťanskej viery. Narodil sa na území dnešného Turecka a preslávil sa svojou ochotou pomáhať iným ľuďom tým, že im rozdával svoj majetok. Postava svätého Mikuláša dodnes každoročne 5. decembra navštevuje mestá a dediny a v spoločnosti anjela a čerta rozdáva deťom sladkosti. Neposlušné deti dostávajú zemiaky a uhlie.
Sv. Lucia
13. decembra je sviatok svätej Lucie, patrónky krajčírok. Tradovalo sa, že v tento deň navštevovali dom od domu Lucky - dievčatá v bielych šatách s tvárou pomúčenou od múky alebo v bielych maskách s dlhým klepotajúcim zobákom. Kontrolovali gazdiné, či pradú (v tento deň platil medzi ľuďmi zákaz pradenia) alebo či nepárajú perie. Ak takúto gazdinú pristihli, perie rozfúkali a napradenú niť rozmotali. Zároveň povzbudzovali deti, aby sa modlili, a za modlitby ich obdarúvali pochúťkami z košíčka.
Vianočné medovníčky
Zvyčajne sa pečú ako prvé, pretože potrebujú dostatok času na zmäknutie. Pôvodne boli výsadou vyšších vrstiev - na vianočnom stole chudobných ľudí bolo namiesto nich sušené ovocie. Popraskané medovníčky mohli znamenať nešťastie v rodine. Aby bola zabezpečená bohatá úroda, gazdinky si na odstránenie cesta z rúk utierali ruky o kmeň ovocného stromu. Z perníkov možno vyrobiť ozdoby na stromček, perníkovú chalúpku alebo postaviť betlehem.
5 receptov na najlepšie medovníčky
Betlehem
Pôvodne bol dominantným prvkom vianočnej výzdoby v domácnostiach a vianočné darčeky sa umiestňovali vedľa neho. Zostavuje sa na konci adventu a postupne sa do neho pridávajú jednotlivé postavičky - Ježiško a Traja králi. Odkladá sa na Hromnice (2. február). Slovenský betlehem tvoria aj svetské postavy - remeselníci a muzikanti. Aj kulisa Jeruzalema je často nahradená malebným dedinským prostredím.
Bozk pod imelom
Imelo je symbolom rodinného šťastia a požehnania. Podľa keltskej tradície láska dvojice, ktorá sa pobozká pod imelom, pretrvá až do ďalších Vianoc.
Vianočka
Svojím tvarom pripomína Ježiška zavinutého do perinky. Tradične sa pletie z 9 prameňov - 4 spodné pramene symbolizujú živly (oheň, vodu, vzduch, zem), 3 pramene v strede predstavujú rozum, cit a vôľu, zatiaľ čo 2 horné pramene sú predstaviteľmi lásky a poznania. Na štedrovečernom stole nesmela chýbať, pričom kúsok sa dal zvieratkám (aby ich chránila pred zlými silami), niekoľko omrviniek sa hodilo do studničky (aby nevyschla) a zvyšky sa nechali pre duše zosnulých, ktoré podľa povery navštívili svojich blízkych na Štedrý deň.
Recept na najlepšiu domácu vianočku a tipy na jej zapletanie
Vianočný stromček
Podľa pôvodných nemeckých tradícií sa stromčeky zdobili v prírode a neskôr si ľudia nosili stromčeky domov ako ochranu pred mŕtvymi dušami. Starí Slovania vešali stromčeky dolu hlavou a zdobili ich najmä jablkami a červenými stužkami. Mŕtve duše sa tak pred vstupom do domu mali nasýtiť sladkosťami zo stromčeka, vďaka čomu nikomu v dome neublížili a zároveň sa ušetrilo miesto vo zvyčajne malej izbe.
